india_3Sedím pri rieke, nohy ponorené v posvätných vodách Gangy. Do očí sa mi znenazdajky vtisnú slzy. Cítim vytrženie, vďaku a lásku k „Veškerenstvu“. Ročný študijný pobyt na univerzite Dev Sanskriti Vishwadyalaya v Indii som začala náročným týždňom plným nečakaných emočných reakcií. Niet sa čomu diviť – som tu len týždeň a privykanie si na nový domov je v plnom prúde.

India je chudobná, ale ľudia nestratili svoju tvár. Sú hrdí na svoju zem, na to, že sú Indovia. „Ako sa ti páči indická kultúra?” pýtajú sa hneď v úvode našich rozhovorov. Môj orientálny výzor spôsobuje, že ma často oslovujú v hindštine. Čoskoro im budem môcť odpovedať, o pár dní sa tento čarovný jazyk začínam učiť. K rieke prichádza skupinka žien. Chystajú sa na “puju”, náboženský obrad vďakyvzdania Božstvu Gangy. Posvätnosť cítiť všade. Život Indov je ako jeden veľký, nikdy sa nekončiaci rituál.

Na okraji pútnického mesta Haridwar, kde strávim najbližších rok na univerzite ašrámového typu, je posvätnosť ešte zdôraznená svätyňou boha Šivu v strede areálu školy. Každé ráno o pol šiestej sa vykonáva Yagya – ohňový očistný a liečivý ritual. O šiestej večer zaznie meditačná hudba a celá škola zmĺkne v 15 minútovej “povinnej” meditácii venovanej Šivovi, ktorý ničí všetko zlé, očisťuje, premieňa. Okrem toho sem celý deň doliehajú mantry, modlitby a kázne z ampliónov miestnych ašrámov.

India pre pokročilých
india_78Teplomer ukazuje takmer 40 stupňov Celzia. Po včerajšom ponaučení nech sa viac zahaľujem, som trochu otrávená, že sa musím podriaďovať tradícii. V predpísanom oblečení školy, ktoré sa skladá zo širokých nohavíc, kurty (dlhej blúzky s dlhými rukávmi) a dupaty (závoja prehodeného cez plecia) je mi teplo a potím sa ako zajac. „Nuž čo, vydržím to,“ povzdychnem si, zahľadím sa do rieky a pokorne sa podriadim tunajšej kultúre. Nie je to vždy jednoduché. Dávam si Indiu pre najpokročilejších, ale som len začiatočník, a tak ma čakajú krušné chvíle. Takmer tri roky som žila v komforte západnej civilizácie a odvykla som si od trópov. Zmena prostredia, krajiny, svetadiela je u mňa vždy akýmsi rituálnym prerodom. Tento krát o to náročnejším, že som tu zatiaľ sama medzi stovkami indických študentov.

Univerzitný areál leží iba niekoľko sto metrov od obrovského ašrámu Shantikunj, ktorý má s kapacitou 20 tisíc ľudí charakter duchovného mesta. Univerzita je úzko spätá s ašrámom. Môj mentor a zároveň rektor univerzity Dr. Chinmay Pandya je zaťom spirituálneho „renesančníka“ Gurudeva, ktorý založil dnes už obrovské hnutie All World Gayatri Pariwar s jednoduchou základnou myšlienkou: Ak zmeníme seba, zmení sa i svet.

Uplynuli tri hodiny, čo som ponorila nohy do prúdu  liečivých vôd Gangy. Voda klesá, už sa mi nedotýka nôh. Za chvíľu sa zmenila. Tak ako sa všetko mení, stále a neustále.

V ašráme Šantikunj si kupujem si niekoľko knižiek od Gurudeva. Zisťujem – tak ako už mnoho krát predtým – že všetky náboženstvá, majstri a svätci hovoria o tom istom, len trochu inak. Ponúkajú odlišné prostriedky k dosiahnutiu toho istého cieľa.

Šiva a Jackson

Je čas obeda. V univerzitnej jedálni sa dva krát denne ponúka “tali” (tradičné indické jedlo, ktoré obsahuje ryžu, placky, strukovinovú omáčku a zeleninové kari) s množstvom čili. Konečne môžem opäť jesť rukami a nikomu to nie je divné. Od návratu z Afriky mi táto vymoženosť skutočne chýbala. Jedlo má tú pravú chuť, až keď sa ho človek dotýka rukami. Cesnak, cibuľa, mäso a vajíčka sú tu z etických a myseľ rozptyľujúcich dôvodov zakázané, zato soľou nešetria. Žalúdok ma nepretržite páli, takže keď mi pouličný predavač pri bráne univerzity pošepne: „Pani, kúpte si sladké mango,” vezmem si ich za plnú náruč. Dnes už do jedálne nepôjdem.

Porozprávam sa s indickou spolužiačkou, ktorá nechápe, že ešte nie som vydatá a vraciam sa ku Gange. Ráno bola pokojná, teraz je rozbúrená a špinavá, plná piesku a bahna. Usmievam sa – v záplave svätých obrázkov, sviečok, tyčiniek a náboženských predmetov rôzneho druhu, čo tu všade predávajú, som zbadala tričko s nápisom King of the Pop. Vidieť tvár Michaela Jacksona medzi obrázkami Šivy je trochu smiešne.

Vo vlnách Gangy

Dnes sa po prvý krát okúpem v Gange! Nechce sa mi čakať kým ma niekto naučí všetky tie rituály spojené s obradom očistného kúpeľa, tak budem improvizovať. Poďakujem sa rieke, bohom, slnku a vstúpim do rozbúrenej vody. Sedem krát ponorím hlavu a položím sa do prúdu  Gangy. Jednou rukou sa držím reťaze, druhou zábradlia a mám pocit, že všetko zlé zo mňa odchádza preč. Pokúšam sa sústrediť na prítomnosť, ale moja myseľ je ako neposedná opica.

Začína sa stmievať, nuž smerujem na internát. Doma sa posadím na terasu a uvidím čo ďalej. Objavuje sa Arpana, naša dievčenská „vychovávateľka“ alebo skôr dôverníčka pre ženskú polovicu zahraničných študentov. Dáme sa do reči o úlohe rodiny v indickej spoločnosti, o tom, ako i jej vydaj bol dohodnutý, ako sa mladomanželia spoznávajú až po svadbe a uzol oddania sa je pre nich posvätný.

Strašidelný mních a kvietok
india_4Na chvíľu zájdem do Šivovej svätyne. Nikto tu nie je. Je skorý večer. Odteraz až do noci cvrlikajú cvrčky. Pomodlím sa a prihovorím tomu silnému Božstvu.

Začína monzún. Tak ako každý deň, je i dnes pod mrakom a trochu  prší. V neuveriteľne sparnom večernom vzduchu sa šíri pach kravínov. Okrem centra jógy, jógovej terapie, ayurvédy, akupresúry a bylinných záhrad, má totiž univerzita aj malú kravskú farmu . Zužitkuje sa nielen mlieko, ale i hovienka, z ktorých sa robí mydlo, vonné tyčinky či šampón. Mydlo trošku posmrdkáva , ale je fajn, sú v ňom bylinky. V obchodíku predávajú i kravský moč v plastových fľašiach, ktorý je vraj úžasným liekom na všelijaké neduhy.

Sedím na múriku pod jemne voňajúcim jazmínom a premýšľam o rannom zážitku z ulice. Sedela som so Sapnou, americko-indickou dobrovolníčkou, pri stánku, kde tetuška vytláčala čerstvé džúsy. Kým sme čakali na náš pomarančový, pristúpil k nám strašidelný “Baba” – pouličný svätec, mních s obrovskou kosťou na krku. Pýtal peniaze na deku, lebo sa vraj chystá do Himalájí. Sapna mu venovala sto rupií (asi 1,5 eura) a on jej na oplátku dal posvätný kvietok pre šťastie. Upozornil ju, že sa ho nemá dotknúť rukami, ale opatrne ho zobrať do kusu látky. Sapna vytiahla uterák, Baba tam vtlačil kvietok, a keď Sapna otvorila dlane, v uteráku ležal strieborný ornamentálny prívesok. Na vlastné oči som videla, ako jej medzi dlane vkladal oranžový kvet. „Áno, aj toto je India,” pousmejem sa.

Maj v úcte srdce autobusu

Každý deň sa učím nové veci. Včera som počas cesty autobusom položila nohu na skriňu, kde sa ukrýva motor. „Čo to robíš? Okamžite daj tú nohu dole!“ zahriakol ma šofér. Poslúchla som a spolusediaci, s ktorými som sa už predtým zhovárala, mi to vysvetlili: motor je srdcom autobusu a autobus je šoférov živiteľ. Položiť nohu na niečo, čo človeku prináša obživu je zneuctenie. Dnes som sa zase naučila, že sa neovoniava spoločné jedlo, lebo sa mu vraj kradne chuť. Na svojom tanieri si každý môže kradnúť chuť, ale nie zo spoločného. Že sa muž so ženou nedržia za ruky- to som sa naučila hneď v úvode. Len muži sa môžu držať.

Som rada, že som sa dnes rozhodla pre pokojný deň. Včerajšok bol plný vnemov, zážitkov a ponaučení. Vzrušujúci výlet do Har-Ki-Pairi, k Božím schodom, kde prúdia denne tisícky pútnikov, ma úplne vyčerpal. Tam, kde vraj Višnu zhodil božský nektár a nechal za sebou odtlačky nôh, sa kúpeľom v Gange zmývajú všetky hriechy. A tak som ich zo seba zmyla všetky! Doteraz som mala s Gangou iba malé intímne stretnutia u nás v odľahlej časti Haridwaru, kde si rieka plynie bez svedkov. K vode pri Božích schodoch som sa musela prebojovať. Kňaz za mňa urobil puju, pomodlila som sa za pokoj a s vrúcnou prosbou som dolu riekou pustila kvetovú lodičku s horiacou sviečkou.

Je pol deviatej večer a z reproduktora znie modlitba na dobrú noc. Celkom milá melódia. Hmkať ju už viem, no mantru sa ešte musím naučiť. Nebude to problém, veď ju budem počúvať po mnoho večerov. Moja indická púť za poznaním sa ešte len začala. Som zvedavá, kam ma zavedie.

V októbri sa na Univerzite Dev Sanskriti Vishwadyalaya ( www.dsvv.org) v Haridware koná Medzinárodný festival jógy, kultúry a spirituality. Petra bude viesť slovenskú delegáciu. Všetci ste vítaní! V prípade záujmu píšte na: info@pavitrayogatherapy.com